Jdi na obsah Jdi na menu
 


Konštantín

16. 1. 2008
konstantin.jpg picture by Sabkad

KONŠTANTÍN Cyril – sl. svätec, zakladateľ sl. písomníctva, spolupatrón Európy
(827 Thessaloniké – 869 Rím)

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre ako najvyšší stupeň, poskytujúci vzdelanie, sa menom hlási k osobnosti Konštantína. Stojí preto za predstavenie, k akým koreňom sa univerzita obracia a aké hrdé meno nesie. S menom Konštantína sa spája slovanská, ale hlavne naša slovenská kultúra a vzdelanosť.
Konštantín získal základné vzdelanie vo svojom rodisku, potom pokračoval v štúdiu na dvorskej škole – na akadémii. Bol bibliotekárom v chráme sv. Sofie a tajomníkom patriarchu Ignatia. Neskôr žil ako pustovník a potom sa usadil v kláštore na Olympe. Od roku 860 bol pedagógom v Chersone a od roku 863 pôsobil v Rastislavovej ríši, kde sa venoval výchove a vzdelávaniu kňazského dorastu.
Konštantín bol nesmierne vzdelaný človek s výrazným rečníckym talentom, čo samo odráža aj jeho prímenie Filozof (Milujúci múdrosť). Tieto vlastnosti boli najlepšími predpokladmi, aby bol so svojím bratom Metodom vhodným kandidátom vzdelávacej a pastoračnej misie na Veľkej Morave. Skôr než sa vydali do novej krajiny, vzdelávali sa v jazyku tamojšieho obyvateľstva. Vytvorili 38 písmenovú slovenskú abecedu – hlaholiku – a preložili do tohto jazyka bohoslužobné knihy, Sväté Písmo, cirkevný poriadok.
Na Veľkej Morave zakladali nižšie aj vyššie školy, jediné učilište zachované do feudalizmu, bol kláštor sv. Hypolita na Zobore. Od Rastislava a Svätopluka prijali učeníkov, ktorých vzdelávali v staroslovienskom jazyku a pripravovali na kňazské poslanie. Približne po 40 mesiacoch  odišli s nimi do sídla najbližšieho západného patriarchátu v Aquilei, kde boli vysvätení za kňazov.
Roku 867 došlo v Ríme k obhajobe staroslovienského jazyka, pričom napriek určitým protestom, bol pápežom Mikulášom I. prijatý staroslovienský jazyk ako liturgický jazyk. Treba tento počin chápať v dobovom kontexte, kedy liturgickým jazykom mohla byť len trojica jazykov, a to hebrejský, grécky a latinský. Schválenie štvrtého liturgického jazyka bolo významným politickým počinom. Pri tejto príležitosti boli vysvätení za kňazov prví odchovanci solúnskych bratov na našom území Gorazd, Kliment a Naum.
Konštantína v Ríme chytila choroba, zostal teda v Ríme a uchýli sa do kláštora, kde prijal meno Cyril. Roku 869 zomrel.
Činnosť oboch bratov položila základy kultúrneho rozvoja všetkých slovanských národov. Pápež Ján X. dal oboch bratov ešte v roku 914 zapísať do zoznamu svätých.
Zachoval sa nám predslov – Proglas – k evanjeliu, ktoré Konštantín prekladal. Stojí za spomienku citovať zopár veršov, ktoré nestratili historicky na váhe slova.
Veď čoby ten muž poznal všetky jazyky,
nevyslovil by bezmedznú ich bezmocnosť.
Predsa však svoje podobenstvo prikladám,
významu mnoho v málo slovách hovoriac:
Lebo sú bez kníh nahé všetky národy,
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář