Andrej Bagar
Andrej Bagar je jedným zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla. Narodil sa 29. 10. 1900 v Trenčianskych Tepliciach. Ako dvanásťročný odišiel do Viedne, aby sa vyučil remeslu. Po večeroch navštevoval kurzy na dekoračnom oddelení umelecko-priemyselnej školy, mal sa totiž stať čalúnnikom.
V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a poslali ho na taliansky front. Po vojne pracoval nakrátko ako robotník vo svojom rodisku. Vo Viedni, za učňovských rokov, hrával ochotnícky divadlo a tejto záľube sa venoval aj po návrate domov. V roku 1921 sa v Martine zúčastnil na konkurze Družstva SND a stal sa členom Propagačného činoherného súboru SND zvaného Marška. Keď sa súbor po roku rozpadol, odišiel Andrej Bagar študovať herectvo do Prahy na dramatické oddelenie konzervatória. V sezóne 1923/1924 nastúpil ako herec Slovenského národného divadla v Bratislave a čoskoro začal pracovať aj ako režisér.
Po krátkom pôsobení v Košiciach a v Pardubiciach sa v roku 1927 vrátil do SND. Účinkoval tu nielen v činohre, ale aj v opere, operete a balete. Pred druhou svetovou vojnou účinkoval Andrej Bagar napríklad v hrách Macbeth , Hamlet či Večer Trojkráľový od anglického dramatika Williama Shakespeara, v Ostrovského Búrke , v Čechovovom Višňovom sade a v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias . V roku 1939 bol zatknutý pre ilegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa po roku z väzenia vrátil, pôsobil ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave pod pseudonymom Ján Minárik.
V roku 1942 ako hosť režíroval v nitrianskom Slovenskom ľudovom divadle hru J. Bradlaisa Štátny zástupca , o rok neskôr zas Čiernu vežu od G. S. Kaufmana. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine. Režíroval tu prvú inscenáciu Filip II . od belgického dramatika Verhaerena a vytvoril v nej aj hlavnú postavu. Po jej uvedení zakázali Andrejovi Bagarovi pobyt v Martine. V Slovenskom národnom povstaní pôsobil s divadelným súborom medzi partizánmi.
V roku 1945 menovali Andreja Bagara za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého riaditeľa SND. V roku 1949 bol predsedom konkurznej komisie vyberajúcej hercov do Nitrianskeho krajového divadla, ktoré bolo otvorené 20. decembra 1949 a prvú premiéru malo 14. januára 1950. Po desiatich rokoch od založenia Nitrianskeho krajového divadla Andrej Bagar o divadle uviedol: „Toto novorodeniatko prišlo na svet choré. Také choré, že sme sa oň po niekoľko rokov obávali.“ Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor VŠMU. V Nitre účinkoval v rokoch 1952 a 1953 v dvoch hrách - Veď sme svoji v úlohe Boľšova a v inscenácii Kocúrkovo ako Pán z Chudobíc. Dovedna stvárnil asi 370 divadelných postáv. Poslednou bol kardinál v hre Zástupca od nemeckého dramatika Hochhutha. Zomrel 31. 7. 1966 v Bratislave. Krajové divadlo v Nitre sa 1. mája 1979 premenovalo na Divadlo Andreja Bagara Nitra.