Svätopluk
SVÄTOPLUK – kráľ, panovník Nitrianskeho kniežactva
(840 – 894 Nitra?)
Svätopluk už počas vlády svojho strýka Rastislava spravoval východnú časť Veľkomoravskej ríše Nitrianske kniežactvo. Preukázal isté vládne ambície, snahu byť zadobre so susednou Franskou ríšou, čo však primälo Rastislava podniknúť voči Svätoplukovi isté opatrenia. Ten ho však predbehol a vydal Rastislava vládcovi východnej marky Franskej ríše Karolmanovi. Rastislav bol internovaný v bavorskom kláštore a ešte k tomu oslepený.
Mladá ríša (Veľká Morava) bola ohrozená. Po zneškodnení Rastislava, postihol osud väzňa aj Svätopluka. Navyše arcibiskup Metod, vracajúci sa z Ríma, bol zajatý bavorskými biskupmi. Toto všetko sa odohralo časovo následne po sebe roku 870. Územie, ktoré zostalo bez vlády, dal Karolman spravovať jemu nakloneným dvom grófom. To vyvolalo odpor domáceho obyvateľstva, ktoré pod vedením člena mojmírovskej dynastie Slavomíra povstalo a roku 971 zvíťazilo nad bavorskými vojskami. Východofranská ríša kalkulovala, že prepustí Svätopluka na slobodu a spoločnými silami potiahnu proti Slavomírovi. Dohoda však padla na strane Slavomíra a Svätopluka. Keďže Slavomír bol pôvodne kňazom, vrátil sa k svojmu povolaniu a vládu prenechal Svätoplukovi. Ten ešte neraz musel obhájiť nejednou bitkou suverenitu územia proti Bavorom, až roku 874 došlo vo Forcheime k zmieru Východofranskej ríše a Veľkej Moravy, čo posilnilo jej medzinárodné postavenie. Takisto bolo Svätoplukovi zaručené voľné rozširovanie záujmov, avšak nemalo to narúšať záujmy Východofranskej ríše. Jeho záujem sa uberal smerom po oblastiach so slovanským obyvateľstvom. Za jeho vlády došlo k najväčšiemu územnému rozmachu ríše, kde sa cieľavedome budovala administratíva s cieľom efektívneho spravovania územia. Kultúra a hospodárstvo dosiahlo značne vysokej úrovne. Svätopluk dal krajinu pod ochranu rímskej kúrie a pápež to z uznaním prijal.
Roku 880 listinou Industriae tuae pápež očistil Metodovo meno, zbavil ho obvinení bavorských biskupov z priestupkov voči viere a určil ho za duchovného pastiera v samostatnej diecéze so sídlom v Nitre. Takisto definitívne povolil slovanskú liturgiu.
Svätopluk ešte pred smrťou určil za svojho nástupcu syna Mojmíra II. Po smrti sa však jeho synovia nedokázali dohodnúť a vzájomné mocenské boje prispeli k tomu, že obrovská ríša započala svoj rozklad.